Vzhľadom na sviatočný čas, pribudlo tu aj zopár vrúcne zbožných blogov. Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť. Ale ak niekto píše, ako sa pravidelne s Bohom rozpráva, zdôveruje sa mu so svojimi starosťami, obavami, nádejami i túžbami, píše, ako je Boh jeho každodenným sprievodcom, nevdojak mi zišiel na um americký film Harvey z roku 1950, kde si (za výkon Oscarom ocenený) Jimmy Stewart vytvoril imaginárneho priateľa, 6 stôp a 3,5 palca vysokého králika Harveyho. Teda, aby som bol vo výklade filmu korektný: králik Harvey azda naozaj existoval (ako svojský, no milý tvor z keltskej mytológie), ale pre ostatných okrem Stewarta bol jednoducho neviditeľný. pokračovanie článku
Pekné marcové počasie ma vylákalo do záhrady; keď som pri sadení stromkov dávkoval do jamy granulované hnojivo, zo zvyku som si prečítal údaje na vreci. Stálo tam okrem iného, že výrobcom hnojiva je Donau Chemie AG. Trochu ma to zarazilo; čosi podobné (granulované viaczložkové hnojivo, skrátene GVH) vyrábal kedysi bratislavský Istrochem, teda bývalá Dynamitka-Dimitrovka. Viem, nejaké hnojivá ešte produkuje Duslo Šaľa, každopádne, v obchode mali len toto rakúske. Potom som šiel striekať broskyne proti kučeravosti. Roky som používal postrek menom Novozir (kedysi tiež vyrábala Dimitrovka, potom donedávna Duslo), teraz však na trhu existuje už len Dithane od firmy Dow AgroSciences (Francúzsko), s identickou účinnou látkou (Duslo výrobu zastavilo). Ak sa vám zdá, že tu niečo nesedí, zdá sa vám správne. pokračovanie článku
Starší si ešte pamätajú: za socíka malo každé mesto nejakú ulicu Víťazného Februára. Lebo vo februári 1948 sa dostali k moci komunisti, následne vytvorili vládu jednej strany, a vládli tu 41 rokov. Tentoraz sa rodí vláda jednej strany v marci. Budeme aj tento termín oslavovať štátnym sviatkom, ako bývalo povinné oslavovať február? Ja jeden dôvod na oslavu mám. pokračovanie článku
Opäť sa ukázalo v jase svetlých zajtrajškov: na Slovensku môže vzniknúť pravicová vláda len nedopatrením, zhodou náhod, a väčšina občanov si vlastne želá pravý opak. Prvá pravicová vláda (2002-2006) vznikla len vďaka momentálnemu chaosu v ľavici a nejednotou národniarov. A Radičovej vláda bola úplne nepravdepodobný zázrak. V minulom blogu som sformuloval, čo sú tri témy či otázky terajších volieb. Dnes poznáme odpovede. pokračovanie článku
Aj tieto majú, dokonca niekoľko veľkých tém. Jednak sú o tom, či chceme, aby väčšinu nášho života ovládal silný štát svojimi príkazmi a zákazmi, alebo nechal viac slobodných rozhodnutí (a tým aj zodpovednosti) na jednotlivcoch. Sú tiež o tom, akú pozíciu má mať Slovensko voči Európskej únii - či poslušného lokaja bez hrdosti, alebo krajiny, ktorá dokáže obhajovať vlastné záujmy aj zoči-voči silnejším. A do tretice, či tu majú naďalej vládnuť strany, závislé na sponzoroch, predĺžené ruky mocných finančných magnátov, alebo dostanú priestor nezávislé strany, ktorých svedomie a rozhodnutia si tak ľahko kúpiť nemožno. Toľko veľkých tém na jedny voľby, aj to predčasné! pokračovanie článku
Už ma nebaví počúvať, že naši volení zástupcovia v parlamente a následne vo vláde sú len vzorkou občanov tejto krajiny. Dokonca štatistickou vzorkou. Ja chcem, aby u nás rozhodovali tí najlepší, najschopnejší, najvzdelanejší a hlavne najčestnejší. Skrátka elita národa/ľudu. Za starých čias to tak predsa fungovalo: kmeň si volil za náčelníka prirodzenú (múdru a morálnu zároveň) autoritu, na ktorej sa väčšina zhodla a väčšina ju uznávala. pokračovanie článku
Keď chcela vo februári dnešná expirovaná koalícia zrušiť zákon proti dvojitému občianstvu, Matovič zrušenie zablokoval. Nepochybne tak pomohol zachrániť naše južné hranice, ba celé Slovensko i priľahlý vesmír pred hordami húnskych barbarov. Pravda je, že hlavné zásluhy patria Ficovi a jeho kapele, ako autorom zákona. A pravda je, že ústavnosť zákona teraz posudzuje Ústavný súd. (Ten zrejme alibisticky vyčká, ako dopadnú voľby. Bolo by predsa hlúpe, rozhodnúť inak, než by si prial víťaz. O nejaké práva nikdy nešlo.) Každopádne, ten mladý sympaťák, Obyčajný človek, čaká na potlesk a vaše hlasy. Napokon, on ten zákon tiež pokladal za zlý (bol od Fica, nie od neho), chcel ho vraj len zmeniť, a keď jeho nápady neprešli, tak onen zákon proste zachránil. pokračovanie článku
Predvolebná kampaň beží, a súperi ťahajú z rukáva čoraz špinavšie karty. Nezáleží na tom, či je špina reálna, alebo účelovo vyfabulovaná. Záleží len na dojme občanov - voličov. A na tom, ako odstaviť niekoho, kto príliš rozvíril pokojné mútne vody tejto skorumpovanej krajinky. Aby som bol stručný: Galko má moju podporu. V tom, čo robil, a dúfam, že ešte niekedy bude. A keď ho odvolajú, SaS nemá po takej facke nastavovať druhé líce, ale sa má zdvihnúť a odísť z vlády. Rovno do opozície. S tak hnilým spolkom sa nedá fungovať. To by musel do volieb platiť nejaký (hoci nepísaný a neformálny) pakt o vzájomnom neútočení. Očividne neplatí. Potom niet dôvodu v takej vláde zotrvávať.
Nijaké priemyselné odvetvie vyspelej krajiny nemôže zostať dlhodobo konkurencieschopné, pokiaľ jeho kapitáni neinvestujú do inovácii, do výskumu a vývoja. Alternatívou je priemysel v banánových republikách, kde sa nič nevymýšľa ani nevyvíja, iba lacná pracovná sila otrocky skladá súčiastky vymyslené a vyrobené inde. Takou kolóniou je dnes Slovensko. Sme v pasci. Je naivné očakávať, že nám pomôžu vlastní politici; časť z nich je za existujúci stav zodpovedná. Nesmierne by pomohlo, ak by sa vplyvní podnikatelia odhodlali oživiť komerčný výskum. Sú odvetvia, kde existuje tradícia. A existuje zopár ekonomicky silných ľudí, ktorí by mohli, ak by chceli. Český magnát slovenského pôvodu Andrej Babiš asi viac, než ktokoľvek iný. Touto cestou by som mu rád adresoval otvorený list. pokračovanie článku
Ani 22 rokov po novembri 1989 sa naše platy príliš nepodobajú na tie rakúske či nemecké; podľa odvetvia či regiónu sú bežne štvrtinové i menšie. Životné náklady či ceny v obchodoch sú pritom plus mínus rovnaké; vďaka spoločnej mene to nie je ťažké porovnať. A našinec (zamestnanec, drobný živnostník, atď.), sa narobí viac než Rakúšan. Dokonca i vtedy, keď nie je otrokom v kórejskej firme. Trúfam si tvrdiť, že lepšie to už nebude. Iba ak... ak čo? Čo by sa muselo stať? pokračovanie článku
Rozdiel medzi úžerníkom a bankou je v tom, že úžerník požičiava zo svojich peňazí, kým banka požičiava cudzie peniaze. Čuduj sa svete, to prvé je nelegálne, to druhé legálne. Iste, úžerník zaťaží pôžičku vyšším úrokom, lebo musí pokryť riziko nevrátenia, teda zaplatiť ostrých chlapcov vymáhačov, a tiež prijať zopár ochranných opatrení navyše, keďže riskuje postih zo strany ochrancov zákona. Banka (obvykle) požičiava v zhode so zákonom, pretože sa so štátom dohodla. Napokon sa vzťahy bánk a štátu prehĺbili viac, než je zdravé. Tento bod nás bude zvlášť zaujímať. pokračovanie článku
Prvé prieskumy volebných preferencií zo všetkého najviac naznačujú, že vysoké percento voličov zatiaľ nevie, komu dať hlas. Možno sa domnievať, že po politickom zemetrasení minulého týždňa si potrebujú urobiť jasno najmä voliči pravice. A to chce čas, odstup, a hlavne informácie. Myslím si, že publicisti, analytici a investigatívni žurnalisti majú okrem iného dve veľké témy, ktoré by bolo žiaduce rozbrať doslova na molekuly a vyvodiť z nich závery o účastníkoch diania. Za prvé, kedy a hlavne prečo SDKÚ zmenila svoj názor prezentovaný pred voľbami. Za druhé, kto mal aké motívy v súvislosti s pádom vlády, predovšetkým, prečo bolo hlasovanie o navýšení eurovalu spojené s hlasovaním o dôvere vlády. Druhá otázka je tisíckrát prežutá, ale som si istý, že zďaleka neodznelo všetko, čo by bolo užitočné vedieť. pokračovanie článku
Je zrejmé, že hlavným námetom aktuálnej volebnej kampane bude Euroval, vzájomné obviňovanie za pád vlády, a otázky, kto a za akých podmienok by vládol s Ficom. Skutočná, oveľa dôležitejšia otázka pre túto krajinu znie však inak (a nielen pre budúce voľby či ďalšie volebné obdobie): Aké postavenie má mať Slovensko v Európskej únii? A ako toto postavenie môžeme ovplyvniť? Trúfam si tvrdiť, že práve postoj k tejto otázke/otázkam určí v dohľadnej budúcnosti deliacu čiaru medzi politickými stranami i voličmi. pokračovanie článku
Pád vlády 11. 10. 2011 nás vlastne nemal prekvapiť. Je totiž dôsledkom vývoja, ktorý prebieha a tlie pod povrchom už celé roky – a vôbec sa netýka iba Slovenska. Kým sa v tomto seriáli pokúsim laicky a s láskavou pomocou diskutérov uvažovať o možnostiach, ako má naša krajina fungovať ďalej, bude potrebné si zopár faktov a situácií pripomenúť. Tvrdím, že kríza v Európe i na Slovensku majú dve príčiny: sociálne inžinierstvo a krízu morálky. Presvedčenie politikov i časti občanov, že múdry štát (či európsky superštát) má čo najviac riadiť, regulovať a ovládať život každého občana, čím zavládne pozemský raj. A že elementárnu poctivosť už môžeme vyhodiť oknom; nie sme zodpovední za vlastný život a vlastné šťastie (pretože zodpovednosť prevzal múdry štát), nuž sa smelo chovajme nezodpovedne, žime na dlh a spoliehajme sa, že niekto za nás vždy zaplatí a ochráni nás pred následkami. V spolku, kde hráme nanajvýš tretie husle, však na nezodpovednosť iných doplácame my. pokračovanie článku
Rozpad koaličnej štvorky možno vnímať rôzne. Pár príkladov:
-traja zodpovední verzus jedni hazardéri
-traja, čo chápu potrebu meniť názory, verzus jedni zásadoví (hlupáci?)
-traja profesionáli verzus jedni amatéri / začiatočníci
-traja mazáci verzus jedni zelenáči, ktorí mali držať hubu a krok
-traja dinosauri, čo sú už v politike pridlho, kdekomu zaviazaní, s kdekým previazaní, verzus jedni, čo sa mohli rozhodovať viacmenej slobodne (veď to majú i v názve)
(dalo by sa pokračovať) pokračovanie článku
Čoskoro sa ukáže. SaS mala v programe mnoho dobrých a dôležitých nápadov. Zatiaľ žiaden z nich nepresadila, ale raz môže. Ak teda prežije. Životné rozhodnutie stojí pred nimi tu a teraz. Priniesol ho život sám, nie volebný program. A predsa: to, ako zahlasuje SaS vo veci eurovalu, im buď zabezpečí miesto v dejinách tejto krajiny (a možno celej únie), alebo ich nechá v prepadlisku dejín zmiznúť. Také je to jednoduché. Neprešli im ani veci, ktoré už iné krajiny v Európe majú (dekriminalizácia, odluka,...). Nemajú toho konečne dosť, vždy ustúpiť? Nenasrdí to? Referendovú možnosť my občania nemáme. Ale Sulík a jeho družina môžu tu a teraz ukázať, že majú gule. Že tú brožúru a sľub "ani cent od slovenských daňovníkov" mysleli vážne. Tu a teraz. Zoči-voči domácim oportunistom, aj zoči-voči tomu bruselskému molochovi, čo nám síce s členstvom v eurozóne musel dať právo veta, ale s nepísaným dodatkom: "Ale neopovážte sa ho použiť!" Sme v spolku, čo si nectí vlastné pravidlá a nehrá fér. No ja, ako občan a volič, nemám chuť platiť cudzie dlhy. Pomôžte mi od nich a máte môj hlas.
Držal som mu palce, ale súčasne som mal pochybnosti. Podrobnosti si môžete prečítať trebárs tu. Zhrnuté v krátkosti - mnoho dobrých nápadov, dobre prezentovaných, ale stále som sa pýtal: má Richard Sulík štátnický rozmer? Vývoj okolo eurovalu naznačuje, že ten rozmer práve nachádza. pokračovanie článku
Súhlasím, že platy učiteľov a ich spoločenské ohodnotenie sú zúfalé. Po minulé dni sa to riešilo tu, aj tu, a pôvodne tu. Autor prvého citovaného článku v rozhorčení vyzýva k ostrému štrajku učiteľov. S troškou irónie som napísal, že fajn - ak cez prázdniny, nik si to nevšimne, ak cez školský rok, deti sa len potešia, len pár rodičov v zamestnaní by zháňalo babky, dedkov, au-pair a pod. Hlavne si myslím, že jediné účinné riešenie je iné. Divím sa, že tu doteraz nezaznelo. Platy vždy súvisia so spoločenskou potrebou (tá je) a dostatkom ponuky - žasnem, ale zatiaľ sa stále nájde dosť ľudí, ochotných učiť aj za ten zúfalý plat, a ďalší idú študovať pegogiku. Až sa na to všetci vykašlú a jednoducho učiteľov nebude, potom (a nie skôr) to bude nutné riešiť. A dať učiteľom taký plat, aby to bol atraktívny džob.
Autori článku o TV diskusii na margo slovenského školstva a vzdelávania (Štefan Hríb: Čo učíme naše deti?) konštatujú, že slovenská spoločnosť si nedostatočne váži vzdelanie. V diskusii som si neodpustil pichľavú poznámku: Kto na Slovensku potrebuje vzdelanie? Poberatelia sociálnych dávok? Majú v paži.
Smenoví robotníci od montážnych liniek? Skladníci z logistických skladov a prekladísk? Stačí, ak sú gramotní , do ostatku ich za pár dní zaškolia. Budúci zamestnanci štátnej správy? Nepotrebujú vzdelanie, len proforma doklad (vraj diplom!), že vzdelanie akože majú. Z nejakej univerzity vo Vyšných Krkahájoch. (Taký diplom sa dá aj kúpiť.) Bankári? Poisťováci? Tým stačí nejaký kurz asertívneho oblbovania potenciálnych zákazníkov. Azda vedci, výskumníci? Aplikovaný výskum na SK dávno zanikol. Univerzitný výskum predstiera, že existuje. Nie, jediní ľudia, ktorí tu naozaj potrebujú vzdelanie, sú tí, čo sa rozhodli hneď po škole odísť z tejto zaprdenej diery Európy do civilizovaného sveta, niekam, kde ich kvalifikáciu ocenia a prácu slušne zaplatia. pokračovanie článku
Medzi ohrozený druh sa dostali aj staré a dosluhujúce priemyselné zariadenia. Ak sú v developersky atraktívnej zóne, majú smolu. Taká bratislavská Kablovka či Gumonka padli, len tak zahučalo. Dnes stojí pred zánikom Istrochem, pôvodne Dynamitka založená Alfredom Nobelom, a budovaná pod jeho osobným dohľadom. Núka sa bizarný nápad: ak môžeme mať trebárs banské múzeá (B.Štiavnica či baňa Cigeľ pri Novákoch) či múzeum vinohradníctva, čo tak múzeum výroby Dynamitu? Spojené s výstavou o Nobelovi? Priamo v Bratislave, päť minút autom od Polusu? pokračovanie článku
Na jar ma chytá nostalgia. A to je len začiatok. Až rozkvitnú agáty, nebudem vedieť spávať. Iste sa to stáva mnohým z vás: určitá vôňa privolá spomienky, sny, túžby a predstavy. Sladká vôňa agátov je najzmyselnejšou vôňou, akú poznám. Človek by z nej prišiel o rozum. pokračovanie článku
Niektorí politici trpia utkvelou predstavou, že represia je liekom na všetky choroby spoločnosti. Riešením každého problému je väčšia palica či dlhší bič. Je len prirodzené, že toto videnie sveta je obzvlášť vlastné katolíckym politikom z KDH, pretože všetci ľudia sú hriešnici (a tí, čo náhodou nie sú, sa akurát ešte nestihli prejaviť). Takže Sodomu-Gomoru na nich, najlepšie preventívne. Iniciatíva ministra Lipšica, ktorý chce zákonom trestať vodičov s jedným promile alkoholu väzením, zapadá do tohoto ideového rámca. pokračovanie článku
V jeden jesenný večer som sa vracal z práce, keď mi pred auto skončila srnka. V tme a hmle som ju zbadal zlomok sekundy pred nárazom; žiadna šanca. Náraz, rozbitý predok auta, stratená ŠPZ. Náklady na opravu zreteľne presiahli tisícku eur. Havarijné poistenie nemám. Ale keď som si spočítal, koľko by som za tie roky zaplatil na poistnom (bez ohľadu na to, čo všetko by okolo zrazenej srnky bolo nutné spísať, koľko by poisťovňa napokon zaplatila, a či by som za srnku nemusel nebodaj platiť ja – hoci som ju nevzal), vyšlo mi, že som ešte stále v pluse. Aj keby poisťovňa preplatila celú škodu. Dlhoročným neplatením poistného som ušetril. pokračovanie článku
Dávno predtým, čo vznikla GPS navigácia i tempomat, som si v rámci mojich súkromných sci-fi vízii predstavoval autá novej generácie: autá riadené autopilotom. To, čo je už dávno bežné v lietadlách, by sa skôr či neskôr (po zvládnutí pár technických detailov) dalo aplikovať aj v autách. Dôjdete na diaľnicu, lemovanú elektronickými vodiacimi líniami, zadáte v palubnom počítači cieľ cesty (a požiadavku „čím rýchlejšie“ alebo „čím úspornejšie“), zapnete autopilota, a riadenie auta si viac nevyžaduje vašu pozornosť; môžete sa nerušene kochať krajinkou za oknom. Skvelé, nie? Spomínam si: akokoľvek som sa tešil z môjho prvého auta, časom mi začalo byť ľúto, že krajinu (hory, lesy, hrady, mestá...) smiem vnímať už len periférne a úchytkom, ak nechcem skončiť v priekope. Autopilot, zdokonalený počítačom, by hádam zvládol aj bezpečné predbiehanie a iné manévre. A vôbec, príčinou väčšiny nehôd je zlyhanie ľudského faktora. Nebolo by najlepšie tento faktor vylúčiť? pokračovanie článku
Otázku pre tento diel seriálu som sa pokúsil sformulovať takto: Koľko náboženstva je ešte zdravé, a koľko už škodí? A dokáže sa náboženská inštitúcia (cirkev) zreformovať a prispôsobiť vývoju spoločnosti sama, zvnútra, či len pod vonkajším tlakom, keď sa už pokrok nedá zastaviť? Na podobné otázky je najlepšie odpovedať konkrétnym príbehom. A úplne ukážkový je príbeh Edgarda Mortaru, židovského chlapca, ktorého katolícka cirkev uniesla vlastným rodičom, aby z neho vychovala dobrého katolíka. Nie je podstatné, že prípad sa stal pred 150 rokmi, a dnes by sa pravdepodobne neodohral. Nie v rámci dnešných zákonov. Ale poznatky, ktoré z neho plynú, sú nadčasové, a neškodí si ich pripomenúť. pokračovanie článku
V roku 1963 predniesol Martin Luther King svoj najslávnejší prejav (I have a dream), v ktorom zvestoval, že videl zasľúbenú zem pre Afroameričanov. Mojžišovská metafora bola výstižnejšia, než ktokoľvek tušil; sám King sa onej zeme nedožil (zastrelili ho vo veku 39 rokov). Ale situácia čiernych občanov USA je dnes lepšia, než bola pred takmer polstoročím. Povstane niekedy u nás nejaký Martin Luther Csonka a povedie do zasľúbenej zeme Rómov? pokračovanie článku
Niektoré organizácie sú iba zbytočné. Iné rovno škodlivé. Kam zaradiť Maticu Slovenskú? Organizáciu, ktorá práve teraz rieši, kto bude jej predsedom? ( http://www.sme.sk/c/5647071/markusovi-kritici-sa-pytaju-na-financovanie-matice.html) Možno tak sto rokov dozadu mala táto organizácia akési opodstatnenie. Dnes (a už dávno) ju vnímam ako štátom živeného molocha, ktorý vyvíja pochybné podnikateľské aktivity, a popritom stíha živiť démona národnostnej neznášanlivosti. Aj za moje dane. Otázka nestojí, ako by mala Matica hospodárnejšie fungovať. Otázka je, načo by vôbec mala fungovať. Jej zbierky a archívy by lepšie využili akademické inštitúcie. Ostatné je história. Zrušiť? Včera bolo neskoro.
Vždy som vnímal vieru ako niečo spontánne. Niečo, čo sa dostaví samo od seba, pod vplyvom prežitých udalostí, úvah, zážitkov a pocitov. Alebo nedostaví. Podobne ako láska – tiež sa nedá vynútiť. A teraz si všimnime, čo na to väčšina mainstreamových cirkví. Bez ohľadu na presný význam pojmu „spasenie“ (povedzme, večný život, záchrana pred peklom, atď.), cirkvi tvrdia, že spasený môže byť človek len prostredníctvom svojej viery. Kto neuverí, nemá šancu, ani keby trávil celé dni neplatenou prácou na stavbe sirotinca, pomáhal invalidom prejsť cez cestu, mamičkám vláčil nákupy, a všetky pozemské statky by rozdal chudobe. Môžete sa rozliať na kolomaž; ak nemáte vieru, na večný život zabudnite. pokračovanie článku
Málokedy chodím na mítingy, ale tentoraz som zašiel. Téma regionálnych volieb je mi síce trochu cudzia, guláš a pivo mám aj doma, ale vravím si: raz treba zažiť. Vzduchom lietali výzvy, aké je dôležité čerpať eurofondy, kým sa ešte dá, nuž a k tomu treba mať správneho starostu a obecné zastupiteľstvo (ergo: občania, idzte voliť!). Keďže už od nepamäti zastávam postoj „ja od štátu nič nechcem, len to, nech ma láskavo nechá na pokoji“, predstava akýchsi fondov (ktoré rozkradnú niektorí, ale vďační za ne budeme musieť byť všetci, a možno nielen vďační) ma necháva vcelku chladným. Ktovie, čo všetko by sme si v dedine vedeli zariadiť aj sami, keby nám tu zostala väčšia časť daní a viac právomocí. Takto len pestujú našu závislosť. pokračovanie článku
„Tell me there's a heaven / Tell me that it's true / Tell me there's a reason / Why I'm seeing what I do / Tell me there's a heaven / Where all those people go / Tell me they're all happy now / Papa tell me that it's so…” (Chris Rea) pokračovanie článku
Dva články v dnešnom vydaní SME: 1. Vatikán kritizuje Nobelovu cenu pre autora metódy umelého oplodnenia Prof. Edwardsa. (Jasné, umelé oplodnenie je od diabla.) 2. známy kritik islamu a obhajca slobody prejavu, holandský politik G.Wilders stojí pred súdom za výroky na margo islamu. Za ktoré mu stále hrozí od moslimských fundamentalistov smrť. Podľa jeho vlastných slov, s ním stojí pred súdom aj sloboda prejavu. Je fajn, že v dnešných časoch už nemôže urobiť katolícka cirkev s Edwardsom to, čo by islamisti chceli urobiť s Wildersom. Vážme si to. No ako ukazuje súdny proces, stále ešte môže vyhrať strach a oportunizmus.
Málokto vie, že jedna z najväčších postáv dejín USA (spoluzakladateľ americkej štátnosti a hlavný autor Deklarácie nezávislosti) Thomas Jefferson bol síce hlboko veriaci, ale na Bibliu (v nám dnes známej podobe) mal kritický názor. Pre súkromné účely si vytvoril vlastnú verziu, kde vyškrtal všetky zmienky o Ježišových zázrakoch, anjeloch či Duchu Svätom, a nechal Ježiša ako výnimočného človeka. Smrteľného človeka z mäsa a kostí, žiadneho Boha. A napokon s neskrývaným odporom vyradil z Nového Zákona časť známu ako Apokalypsa (Zjavenie Jána). Za svojho života Jefferson síce túto upravenú Bibliu požičiaval priateľom, ale nedovolil jej publikovanie. Bolo mu jasné, že príliš predbehol dobu, a vyvolal by vlnu odporu a rozhorčenia. pokračovanie článku
Chemik, euroskeptik, klimaskeptik, slobodomyseľný bezočivec a kacír, spochybňovač autorít, podozrivý zo sympatií k libertariánom. Súkromník slúžiaci zahraničnému kapitálu. Sodoma-Gomora? Čo už, nič lepšie o sebe mi nenapadá. To najlepšie na mne sú moja žena a moje deti.
