Zúfalstvo slovenského vzdelávania a vedy (o príčinách a riešeniach)

Autor: Tomáš Dérer | 13.6.2011 o 10:40 | (upravené 14.6.2011 o 12:32) Karma článku: 16,13 | Prečítané:  3735x

Autori článku o TV diskusii na margo slovenského školstva a vzdelávania (Štefan Hríb: Čo učíme naše deti?) konštatujú, že slovenská spoločnosť si nedostatočne váži vzdelanie. V diskusii som si neodpustil pichľavú poznámku: Kto na Slovensku potrebuje vzdelanie? Poberatelia sociálnych dávok? Majú v paži. Smenoví robotníci od montážnych liniek? Skladníci z logistických skladov a prekladísk? Stačí, ak sú gramotní , do ostatku ich za pár dní zaškolia. Budúci zamestnanci štátnej správy? Nepotrebujú vzdelanie, len proforma doklad (vraj diplom!), že vzdelanie akože majú. Z nejakej univerzity vo Vyšných Krkahájoch. (Taký diplom sa dá aj kúpiť.) Bankári? Poisťováci? Tým stačí nejaký kurz asertívneho oblbovania potenciálnych zákazníkov. Azda vedci, výskumníci? Aplikovaný výskum na SK dávno zanikol. Univerzitný výskum predstiera, že existuje. Nie, jediní ľudia, ktorí tu naozaj potrebujú vzdelanie, sú tí, čo sa rozhodli hneď po škole odísť z tejto zaprdenej diery Európy do civilizovaného sveta, niekam, kde ich kvalifikáciu ocenia a prácu slušne zaplatia.

Mnohokrát už zaznel výrok, že Slovensko (vo vede, výskume, kultúre atď.) nikdy neurčovalo svetové či aspoň nadnárodné trendy, vždy ich len dýchavične a opozdene dobieha. (Minimálne od čias Banskej akadémie v Štiavnici, čo bola možno prvá technická univerzita na svete - lenže pred 200 rokmi, a učili na nej prevažne Nemci...). Nik zo Slovenska jakživ nedostal Nobelovu cenu (k spornému Lenardovmu prípadu sa rád vyjadrím v diskusii), kým Maďarsko, Česko a Poľsko ich má viacero. V každoročnom šanghajskom výbere 500 najlepších univerzít sveta sa pravidelne ocitajú maďarské, české a poľské univerzity - slovenská tam jakživ nefigurovala. (Samozrejme, chyba je v šanghajskom hodnotení - treba vytvoriť alternatívne hodotenie vypracované detašovaným pracoviskom UCM Trnava v Špačinciach, a uvidíte, že v tomto hodnotení budú slovenské univerzity na popredných miestach!)

 

Čím to je a čo to všetko pre nás znamená? A čo s tým? Treba vôbec vzdelanie krajine montážnych hál, pomocnému (východo)európskemu prekladisku tovarov, kde sa nič nové nevymýšľa a nevyvíja (česť veľmi vzácnym výnimkam napr. z oblasti softvéru - taká firma Eset dokáže predať svoje antiviráky aj za hranicami rodnej hrudy).

 

Sústredil by som sa hlavne na technické a prírodovedecké smery, pretože humanitné odbory sú možno príjemnou kratochvíľou, ale na fungovanie hospodárstva krajiny a tvorbu materiálnych hodnôt treba čosi prízemnejšie a menej ezoterické (slušnejšie sa to už vyjadriť nedá). Takisto, ako napr. banky či poisťovne hodnoty nevytvárajú, len bohatnú z ich účelného prelievania (účelného pre nich, nie pre klientov, dodajme).

Prečo u nás "padol na hubu" komerčný (aplikovaný) výskum? Teda - socíkovské výskumné ústavy a podobné? Pretože kopírovali západné technológie, a to sa dnes vzhľadom na medzinárodné patentové práva už nedá. Aby bolo jasné: nie výskumníci sú na vine. Mnohí boli v stave vyvinúť aj originálne produkty a postupy (napriek skromnému vybaveniu). Ale štátostrana, hoci hlasno deklarovala opak, sa potichu riadila heslom: ak nejde o vojenský sektor, kde potrebujeme náskok pred nepriateľom, načo vymýšľať novoty? Stačí prebrať to, čo v kapitalistickej cudzine už vymysleli a praxou overili. Ak náš výskumník vybáda čosi nové, potľapkáme po pleci, jeho objav nás bude pekne reprezentovať na výstavách či veľtrhoch. Ale vyrábať to nebudeme. Tým bolo naše technologické zaostávanie naprogramované, a dnes už len progreduje.

Po páde socíka sa už technológie kradnúť nedajú, a novodobí privatizéri výskum nepotrebujú. Načo aj? Výskum prináša efekt po rokoch (vopred ťažko naplánovať, kedy), a oni potrebujú rýchlo zarobiť. A ak vôbec niečo inovovať, je predsa jednoduchšie kúpiť hotovú technológiu zo zahraničia. A zahraniční investori, čo u nás budujú montážne haly a priemyslené parky, si už prinášajú hotové postupy so sebou.

 

Čo sa týka univerzitnej vedy, tá odjakživa živorila ako slabo platená okrasa, od ktorej sami mocipáni nič skutočného neočakávali. Živorí aj dnes. Okrem pár nadšencov, čo majú kontakty vo svete a spoluprácou so zahraničím sa aspoň okrajovo podieľajú na skutočnej vede. To však na Nobelovku nestačí. Väčšina univerzitného osadenstva sú potom buď ľudia, čo tu našli sociálnu zašiváreň, alebo podnikavci, pre ktorých je univerzitná pôda len základňou pre výnosnejšie (často mimoškolské) aktivity. Peňazí niet hádam ani na hajzlák, no ani erofondy situáciu zásadne neriešia - čo z nich nerozkradnú po ceste rôzni byrokrati (To mám niekomu len tak priklepnúť nejaké europeniaze? A čo z toho mám, ja osobne?), k tomu sa skutoční vedci dostávajú cez nekonečné hory papierovania; namiesto vedy sa po celý čas venujú formulárom. Koho by to neodradilo? 

 

Kto tu teda potrebuje vzdelaných ľudí, a kde využijú svoje vedomosti vzdelanci? Inak povedané, kde sa má vziať tlak na zlepšenie školstva (skutočné, nielen to tisíckrát predstierané)? A ako má nastať?

 

Za prvé, kým tu nevzniknú komerčné výskumné a vývojové centrá, potreba technikov a prírodovedcov zostane minimálna. Pár odíde do štátnej správy či učiť na školy, a najschopnejší do sveta, ak ich tu nezdržia osobné dôvody. Chce im to snáď niekto zatrhnúť, keďže vyštudovali za peniaze slovenských daňovníkov? Fajn, tak budú stále húfnejšie chodiť na štúdiá do zahraničia - chudobnejší do Česka, majetnejší do Rakúska, napríklad. Prakticky ich to bude stáť len náklady na živobytie. Vzdelanie dostanú bezplatné a kvalitnejšie. Moja prognóza dokonca hovorí, že časom univerzity na Slovensku zaniknú. Vedcov nám netreba, lekári či farmaceuti vyštudujú v Česku, o právnikoch škoda hovoriť, a to, čo poskytuje trebárs Ekonomická Univerzita, ani s najväčším sebazaprením nedokážem nazvať vzdelaním.

Chápem, že montážne haly budované i vďaka daňovým úľavám a vládnym stimulom krátkodobo prinesú zamestnanosť,a  tým voličské hlasy politikom. Ale tí rozmýšľajú v horizonte svojho volebného obdobia. Krajina tu však má existovať (a nebodaj i prosperovať) aj potom! čo s tým všetkým? A čo s biedou vzdelávania, ktorá začína už základnými školami, ich zúfalo platenými a vystresovanými učiteľmi, ktorí sa musia kŕčovito držať akýchsi osnov (nalinkovaných mudrcmi zo Štátneho pedagogického ústavu, kam sa zväčša idú zamestnať tí, čo by nedokázali ani učiť), čelia neustálym chaotickým zmenám v rezorte, novým pravidlám, a mnohí z nich sami svoje učivo riadne nezvládajú? Divíme sa potom, že školy už dávno zabudli učiť, už len skúšajú, testujú, známkujú? A na zvyšok času posadia deti pred počítač, ako symbol pokroku?

Tvrdím, že základom fungujúceho vzdelávacieho systému krajiny (ale aj vedy a výskumu) je kvalitná univerzita. Len tá môže vôbec vychovať aj kvalitných učiteľov pre nižšie stupne, keď už. Takúto univerzitu nemáme. Ani naliať peniaze do existujúcich univerzít samo nestačí; systém je už príliš hnilý, a ostrovov pozitívnej deviácie primálo. Viete, čo si myslím? Nová univerzita by sa mala sformovať výlučne z ľudí, ktorí sa vzdelávali vo vyspelom zahraničí, na dobrých svetových univerzitách. Ktorí sa nestihli skaziť tunajším systémom, a vedia z osobnej skúsenosti, ako to funguje v civilizovanom svete. Im dať peniaze, zmluvy na určitú dobu (žiadne doživotné istoty - dokáž, čo vieš!), právomoci a nezávislosť. Oni potom rozhodnú, koho z najlepších pedagógov existujúcich univerzít zlanária.

 

Chcem novú univerzitu? Namietnete, že v počte univerzít na hlavu sme už aj tak rekordéri. Súhlas. Stačilo by nám štyrikrát menej univerzít, ale štyrikrát lepších (logicky, za plus mínus rovnaké peniaze). Čo vypovedá o tejto krajine, keď sa nikdy nenašla "politická vôľa" zrušiť Mečiarove provinčné atrapy univerzít? Nie dosť, že z okolitých krajín dávame najmenej peňazí na školstvo, ešte aj ten zúfalý malý balík sa rovnostársky delí medzi pôvodné univerzity a novotvary s univerzitou v názve, ktorých diplom má mimo štátnej správy cenu zdrapu hajzlpapiera! Slovenské špecifiká, samozrejme. Nie, Nobelova cena nehrozí. Ešte dlho nie.

 

Jeden pozitívny príklad zo sveta: Viete , ako vznikol región zvaný Silicon Valley (v krásnej Kalifornii, južne od San Francisca), kde je asi najväčšia svetová koncentrácia vedcov, výskumníkov a vývojárov na svete, a značná časť modernej elektroniky a technológií vôbec vznikla práve tam? Na začiatku bola Stanford University (v šanghajskom rebríčku zvykne byť z celého sveta druhá najlepšia, po Harvarde). Univerzita kedysi vykúpila pozemky v okolí,a na týchto pozemkoch začali najschopnejší absolventi budovať svoje inovatívne firmičky. Univerzita pomáhala im, oni pomáhali univerzite. Ak zostaneme pri počítačovej branži, vznikli a prosperujú tu také "drobné firmičky" ako Hewlett-Packard, Intel, Adobe, Apple, Google, Oracle, Symantec a stohy ďalších - možno ste už o nich počuli (alebo taký Varian - boli ste už na magnetickej rezonancii?). Iné si tu aspoň vybudovali dôležité pobočky. Čo myslíte, prečo podobný (nech aj tisícnásobne zmenšený) fenomén nemôže vzniknúť u nás? Ak nájdete odpoveď, pochopíte o čosi viac z hĺbky našej biedy.

 

Možno sa tu nájdu nejakí optimisti. Osobne neverím, že systém je v našich podmienkach reformovateľný, ale kiež by som mýlil. Ak mi peniaze stačia, decká asi pošlem študovať do Viedne. Ale predtým ich budem musieť sám učiť všeličo, čo ich škola mala, ale nenaučila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?