Motívy tých troch sú iste zaujímavé. Najviac poľahčujúcich okolností dokážem nájsť u Bugára. Skúsenosťou vypestovaný pocit, že maďarská menšina je v únii akosi viac v bezpečí, než na Slovensku izolovanom. A pocit, že treba byť vďačný za eurofondy, z ktorých sa čerpalo a bude čerpať aj v obciach južného Slovenska (to bol v agende Mostu dosť významný bod).
KDH ma neprekvapilo. Euroskeptici z neho odišli s Palkom (ktorého inak nemusím, ale na eurocentralizmus mal celkom zdravé názory). Ostala šedivá strana eurokomisára Figeľa - taká si predsa bruselské politbyro nepohnevá...
SDKÚ je podľa mňa najzaujímavejší príbeh. V predvolebnej kampani i celkom nedávno mali predsa rétoriku takmer rovnakú, ako Sulíkovci. Potom zrazu zvíťazil "politický realizmus". O zákulisí tej neuveriteľnej zmeny názorov sa možno len dohadovať. Zachutili panstvu funkcie, eurofondy a rozhodovanie o nich, a uvedomili si, o čo môžu prísť. Neviem tiež, aký cukor a aký bič použil Brusel. Ale SDKÚ vydávalo vstup Slovenska do EU za vrcholný úspech strany. Iste tomu mnohí sami verili. Ako teraz pred občanom-voličom priznať, že sme vstúpili, ale do čohosi, čo slušnosť bráni pomenovať? Ješitnosť nepustí. A najtrápnejšie - strach z hanby v Bruseli! Radšej tu povaliť vládu, v rekordnom čase (možno protizákonne?) zopakovať hlasovanie (aby dopadlo, ako treba), aj za cenu spojenectva s Ficom. No fuj.
A tak si myslím, že je čas tie staré a opotrebované strany vymeniť. Tí mladí amatéri sa učia. Je šanca, že sa doučia, čo treba. Nemajú tie záťaže, zlozvyky, ani toľko pochybných sponzorov. Už len aby to slovenský volič dokázal oceniť.
Byť vo väčšine neznamená mať pravdu
Rozpad koaličnej štvorky možno vnímať rôzne. Pár príkladov:-traja zodpovední verzus jedni hazardéri-traja, čo chápu potrebu meniť názory, verzus jedni zásadoví (hlupáci?)-traja profesionáli verzus jedni amatéri / začiatočníci-traja mazáci verzus jedni zelenáči, ktorí mali držať hubu a krok-traja dinosauri, čo sú už v politike pridlho, kdekomu zaviazaní, s kdekým previazaní, verzus jedni, čo sa mohli rozhodovať viacmenej slobodne (veď to majú i v názve)(dalo by sa pokračovať)