Otvorený list A. Babišovi: záchrana slovenskej chémie ako výzva

Autor: Tomáš Dérer | 10.11.2011 o 15:06 | Karma článku: 9,81 | Prečítané:  2601x

Nijaké priemyselné odvetvie vyspelej krajiny nemôže zostať dlhodobo konkurencieschopné, pokiaľ jeho kapitáni neinvestujú do inovácii, do výskumu a vývoja. Alternatívou je priemysel v banánových republikách, kde sa nič nevymýšľa ani nevyvíja, iba lacná pracovná sila otrocky skladá súčiastky vymyslené a vyrobené inde. Takou kolóniou je dnes Slovensko. Sme v pasci. Je naivné očakávať, že nám pomôžu vlastní politici; časť z nich je za existujúci stav zodpovedná. Nesmierne by pomohlo, ak by sa vplyvní podnikatelia odhodlali oživiť komerčný výskum. Sú odvetvia, kde existuje tradícia. A existuje zopár ekonomicky silných ľudí, ktorí by mohli, ak by chceli. Český magnát slovenského pôvodu Andrej Babiš asi viac, než ktokoľvek iný. Touto cestou by som mu rád adresoval otvorený list.

Vážený pán Inžinier,

 

Aj keď ste teraz asi zamestnaný budovaním nového subjektu ANO na českej politickej scéne, štve Vás česká korupcia i nespravodlivosť dotačnej politiky EÚ, snáď si niekedy nájdete čas aj na tento list. Za prípadné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem.

 

Za uplynulé dve desaťročia nevzišiel zo Slovenska úspešnejší podnikateľ, než práve Vy. A hoci ťažisko Vášho impéria leží v Českej republike, a v centre Vašej pozornosti je očividne poľnohospodárstvo, chemický priemysel je pre Vaše podnikanie kľúčový – aj preto ste na Slovensku zhruba pred desaťročím kúpili bratislavský Istrochem, následne Duslo Šaľa, a investovali ste v ďalších podnikoch.

 

Pred pádom socializmu bolo Slovensko v pomere k počtu obyvateľov chemická veľmoc. Samozrejme, s ekologickými záťažami, s nevýhodnou štruktúrou priemyslu (priveľa veľkotonážnych výrob, náročných na suroviny a energie), orientovanou primárne na ruské trhy. Dnes je väčšina tohto odvetvia v troskách; okrem Slovnaftu (čo je špecifický prípad) sa nad vodou drží práve Vaše Duslo, hlavný slovenský výrobca dusíkatých hnojív.

 

Chápem, že vzhľadom na Váš záujem o poľnohospodárstvo je pre Vás chemický priemysel predovšetkým o výrobe umelých hnojív. Naproti tomu, výroby organickej chémie, ktoré ešte fungujú v Istrocheme (gumárenské chemikálie – Sulfenax) a v Dusle (antioxidanty, inhibítor navulkanizácie, lepidlá) sú len doplnkový bonus navyše.

Nepoviem nič nové, ak dodám, že výroba hnojív je závislá od zemného plynu, Ktorého ceny stúpajú, a naša závislosť od ruských dodávok je tiež znepokojivá. Hnojivá sú nepochybne potrebné, ale pridaná hodnota na jednotku hmotnosti produktu je malá, a potreba kvalifikovaných pracovných síl takisto. Je preto iste múdre rozhodnutie, že držíte pri živote aj zmienené organické výroby, ktoré s poľnohospodárstvom nesúvisia.

 

Trochu v tejto súvislosti prekvapuje fakt, že ste bez náhrady odstavili zostávajúce výroby pesticídov (prostriedkov ochrany rastlín), ktoré sú pre poľnohospodárstvo rovnako dôležité ako hnojivá, ale vyžadujú vyšší stupeň sofistikácie, komerčného výskumu a vývoja (i povolení), vďaka tomu všetkému je však pridaná hodnota na kilogram o niekoľko rádov vyššia. Prekvapuje ma to, keďže v poľnohospodárstve zrejme vyznávate filozofiu autonómie – máte v rukách všetky články, od prvovýroby až po konečne spracovanie. (Teda kupujete nielen pekáreň, ale aj mlyn, a aj pole, kde sa potrebné obilie dopestuje.) V socializme chemický priemysel (výrobou v Istrocheme a Dusle) pokrýval širokú škálu pesticídov, a hoci niektoré produkty alebo prevádzky boli zastaralé, zanikli aj výroby takých prostriedkov ochrany rastlín, aké dodnes dovážame (napr. fungicíd mancozeb (Dithane, Novozir) alebo herbicídy ako MCPA (Aminex). No, zrejme ste mali svoje dôvody, neinvestovať do tohto odvetvia a radšej kupovať hotové výrobky odinakiaľ. Neviem.

 

Rád by som ale pripomenul Vašej pozornosti dôležitý fakt. Prevádzky organických výrob (ako Sulfenax v Istrocheme, ktorý ešte stále „znáša zlaté vajcia“) vzišli z domáceho výskumu a technologického vývoja, na sklonku socializmu. Tieto výroby (podobne ako výroby pesticídov) zväčša vyvinuli chemici a strojári z Výskumného ústavu chemickej technológie (VUCHT). Tento ústav, dnes takmer prázdna budova na území bratislavského Istrochemu, je takisto Vaším majetkom. Ak uvážime, že každá technológia bude časom zastaralá a prekonaná, nestálo by za úvahu, komerčný výskum vzkriesiť? Aby bolo čo vyrábať aj o 10-20 rokov? Áno, každý výskum prináša efekt až po niekoľkých rokoch. Ale dlhodobo sa dá očakávať oveľa väčší zisk, než keď sa kupujú hotové technológie „na kľúč“.

Najprv by sa výskum zrejme musel zamerať na produkty iných svetových výrobcov, ktorým vypršala patentová ochrana (tj. na to, čomu sa vo farmácii hovorí „generiká“). Až sa takéto produkty dostanú do praxe a výskum začne na seba zarábať, možno mať vyššie ambície a uvažovať o výskume celkom nových originálnych produktov, je jedno, v akej oblasti (pesticídy, chemické špeciality ako antioxidanty, svetelné stabilizátory plastov, farbivá, atď.).

 

Myslím si, že ak by ste chceli, potrebné prostriedky máte. Dokonca i budovu. A hlavne, existujúci ľudský potenciál. Na jednej strane, dožívajúcu (sčasti ešte aktívnu) generáciu ľudí, ktorí tento druh práce vedeli robiť a majú potrebné skúsenosti. Na strane druhej, kvalifikovaných absolventov na trhu práce. Slovenské školstvo ako celok za veľa nestojí, ale chemickí inžinieri zo Slovenskej technickej univerzity patria k odborne najlepšie pripraveným absolventom zo všetkých slovenských vysokých škôl. Pravdou je, že na toto štúdium sa hlási stále menej maturantov, pretože nevidia možnosť uplatnenia po škole. Vaše rozhodnutie môže zvrátiť aj tento trend. Do tretice, odborníkov možno pritiahnuť aj zo zahraničia – vrátane najschopnejších chemikov, ktorí za tie roky odišli za lepším zárobkom inde.

 

Čítal som, že so zanikajúcim Istrochemom máte realitné plány. Využiť obrovský (zatiaľ dosť zamorený) fabrický pozemok plný zrúcanín na kancelárske priestory, napríklad. Lenže v súčasnosti je problémom prenajať aj existujúce kancelárie, a tak vyčkávate.

Osobne sa domnievam, že najlepší spôsob, ako využiť areál chemickej fabriky je, budovať v ňom novú chemickú fabriku. Modernú, ekologickú, na dnešnej úrovni techniky. Vo vyspelých krajinách je predsa bežné, že sa chemické továrne nachádzajú na okraji širšieho mestského centra (švajčiarsky Basel je zvlášť vypuklý príklad, viaceré sa nájdu v Nemecku); všetko závisí od druhu výroby. Sofistikované výroby špecialít bývajú ekologicky ľahšie zvládnuteľné, než napríklad spomínané hnojivá. Infraštruktúra ešte existuje (azda tá čistiareň odpadových vôd by sa žiadala...), a ľudských zdrojov by sa v Bratislave našlo asi viac, než v Šali či v Strážskom. Azda to môže byť Vás jeden námet na úvahy počas dlhých zimných večerov(?).

 

Napokon osobný postreh. Keď som nastúpil do roboty v Istrocheme, fabrika sa volala Chemické závody J.Dimitrova. Hneď za bránou nezmyselne stála socha bulharského komunistického vodcu Juraja Dimitrova. Keď už, mala tam stáť socha Alfreda Nobela, vďaka ktorému fabrika (kolíska slovenskej chémie) vznikla. Podobne, ako stoja v Zlíne sochy Tomáša Baťu či jeho nástupcov. Ak by ste sa odhodlali oživiť túto fabriku a toto odvetvie Vy, mala by tam jedného dňa (metaforicky či doslova) stáť Vaša socha. Vybudovať impérium ako Agrofert bola iste veľká výzva. Založiť si vlastnú politickú stranu je nepochybne tiež výzva. Lenže tu a teraz by ste mohli vojsť do histórie ako záchranca jedného priemyselného odvetvia. Ktorý môže dať celej krajine jasný príklad, ako sa dostať z pasce novodobej koloniality. Uvážte prosím, či aj toto môže byť pre Vás životnou výzvou.

 

Tomáš Dérer, november 2011.

.

Súvisiace články:

http://tomasderer.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=279715&bk=5070

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?