reklama

Náboženstvo nespadlo z neba (7.časť: Prípad Mortara)

Otázku pre tento diel seriálu som sa pokúsil sformulovať takto: Koľko náboženstva je ešte zdravé, a koľko už škodí? A dokáže sa náboženská inštitúcia (cirkev) zreformovať a prispôsobiť vývoju spoločnosti sama, zvnútra, či len pod vonkajším tlakom, keď sa už pokrok nedá zastaviť? Na podobné otázky je najlepšie odpovedať konkrétnym príbehom. A úplne ukážkový je príbeh Edgarda Mortaru, židovského chlapca, ktorého katolícka cirkev uniesla vlastným rodičom, aby z neho vychovala dobrého katolíka. Nie je podstatné, že prípad sa stal pred 150 rokmi, a dnes by sa pravdepodobne neodohral. Nie v rámci dnešných zákonov. Ale poznatky, ktoré z neho plynú, sú nadčasové, a neškodí si ich pripomenúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (106)

Celý prípad by azda upadol do zabudnutia, nebyť toho, že nebohý Ján Pavol II. sa na sklonku 20. storočia usiloval o kanonizáciu pápeža Pia IX. (čiže vyhlásenie za svätého). A práve onen Pius IX. bol pápežom v časoch, keď chlapca uniesla cirkevná polícia Pápežského štátu, a sám sa do celej záležitosti zaangažoval. Niežeby sa kvôli pocte dávno zosnulému cirkevnému hodnostárovi mal zrútiť svet, ale ide o princíp. Židovské i svetské organizácie protestovali, a americký Prof. David Kertzer celý prípad opísal v knihe The Kidnapping of Edgardo Mortara (1997), a neskôr ho pripomenul aj Richard Dawkins v knihe The God Delusion (Boží blud).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O čo šlo? V polovici 19. storočia patrila centrálna časť dnešného Talianska pod priamu vládu pápeža. V tomto katolíckom štáte žilo aj zopár židovských rodín, ako napokon takmer kdekoľvek na svete, s tým, že ich vlastné náboženstvo bolo pápežským zákonom tolerované a teda legálne. Ako iné židovské rodiny, aj rodina Mortarovcov si najímala chudobné katolícke dievčatá ako opatrovateľky k deťom, pretože na rozdiel od židovských dievčat mohli pracovať aj v sobotu (deň židovského sabbatu) – kresťanské náboženstvo im to nezakazovalo. Jedna taká 14-ročná dievčinka sa starala o malého Edgarda Mortaru, vtedy 6-ročného. Raz chlapec ochorel, rodičia akurát neboli nablízku, a zľaknutej prostoduchej opatrovateľke nezišlo na um nič lepšie, než chlapca laicky pokrstiť. V kostole ju totiž učili, že kto náhodou zomrie nepokrstený, pôjde do pekla, a ona chcela chlapca zachrániť. Akokoľvek absurdne to znie, na výkon krstu dievčinke (podľa inštrukcii susedy) stačilo naniesť na chlapcovo čelo trochu vody a zamrmlať predpísanú frázu (“krstím ťa v mene Otca, Syna i Ducha Svätého”). Chlapec samozrejme ani netušil, o čo ide, a nevedno ani, či bola jeho nemoc vážna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém nastal, keď sa o veci dozvedeli cirkevné úrady. Podľa zákonov Pápežského štátu sa totiž krstom stal z chlapca katolík, a katolík nesmel byť vychovávaný nekatolíkmi, aj keby boli jeho rodičia. Takže k domu Mortarovcov dorazila pápežská polícia (23. júna 1858) a nasilu chlapca rodičom odňala. Všetky ich prosby i protesty proti tejto nehoráznosti boli márne. Chlapec bol vychovávaný v štátnom (to jest cirkevnom) zariadení, s rodičmi sa nesmel vídať najprv vôbec, neskôr príležitostne a nikdy osamote. Je udivujúce, že cirkev brala krst ako platný, napriek nedostatku svedkov; môžeme sa len domnievať, že ak chceli niekoho biť, každá palica bola dobrá. Chlapcových rodičov skúsili lámať ponukou: smú dostať chlapca naspäť, ak sa zrieknu židovskej viery a nechajú sa pokrstiť za katolíkov. Našinec, zvyknutý na formálne členstvo (trebárs ako v komunistickej strane za socíka) by asi súhlasil, s prekríženými prstami za chrbtom, len nech má dieťa doma. Ale Mortarovci sa svojej viery nezriekli (tiež brali svoje náboženstvo vážne), a tak z malého chlapca po dlhoročnom vymývaní mozgu cirkev vychovala katolíckeho kňaza. Sám pápež sa tešil z exemplárneho prípadu, veď nie každý deň sa podarí takáto konverzia. (Je však dôkazom veľkosti kresťanstva to, že z uneseného židovského chlapca sa stal horlivý kresťanský kazateľ, snažiaci sa dokonca iných Židov prehovoriť ku konverzii na katolicizmus? O čom to svedčí?)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už menej pápeža tešil medzinárodný ohlas. Svet si totiž dovolil nesúhlasiť.

Pretože temný stredovek, ktorý písal neporovnateľne krutejšie príbehy, bol minulosťou. Skoro by človek povedal, že v Mortarovom prípade sa nič mimoriadne nestalo. Nikoho neupálili, nijakú skupinu neposlušných odídencov nezmasakrovali, ako kedysi Hugenotov za Bartolomejskej noci. O chlapca sa riadne starali – až na tú maličkosť, že ho násilne odtrhli od rodiny, vychovávali ho vo viacmenej kláštorných podmienkach a namiesto jednej ideológie mu tlačili do mladej hlávky inú.

Svet mimo Pápežského štátu však už bol mentálne kdesi inde. V krajinách ako USA, Británia, Nemecko či Francúzsko protestovali nielen židovské organizácie, ale aj prominenti a postavy verejného života. Pius IX. trval na svojom – vyjadril absolútne presvedčenie, že pre chlapca urobil to najlepšie, čo mohol, a urobil by to znova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až človeka desí pomyslenie, že pápež tomu naozaj veril. Toľko náboženstva nemôže byť zdravé.

Napokon aj táto drobná udalosť prispela k pádu Pápežského štátu – veľmoci ako Británia a Francúzsko podporovali hnutie za zjednotenie Talianska, a verejná mienka týchto krajín sa stále viac obracala proti Piovi IX, iste i pod vplyvom Mortarovho prípadu. Došlo k vojne, ktorej výsledkom bolo zjednotené, liberálne Talianske kráľovstvo (1861). Zákony Pápežského štátu prestali platiť ako štátne zákony. (Pápežský štát definitívne zanikol r. 1870, a až roku 1929 bol Lateránskou zmluvou ustanovený štát Vatikán, na území ktorého platia v dnešnej, o čosi pozmenenej podobe. Podľa dnešných zákonov by cirkev už chlapca uniesť nemohla, dokonca ani na území Vatikánu.) Sám Pius IX., ktorý mimochodom za svojho úradovania presadil dogmu o pápežskej neomylnosti i dogmu o Nepoškvrnenom počatí, bol r. 2000 blahoslavený (čo je posledný predstupeň k vyhláseniu za svätého).

Oplatí sa podobné staré historky pripomínať? Som presvedčený, že áno. Nemá to byť špeciálne kritika katolíckej cirkvi – tá je len dobovým aktérom, ktorý sa stáročiami stáva čoraz viac dobovou kulisou, či relikviou. Čohokoľvek sa cirkev tu a tam dopustí, sotva to možno porovnávať s aktuálnymi výčinmi islamských teroristov, i s prenasledovaním inovercov či popravami odpadlíkov v niektorých islamských krajinách. No bolo to tak vždy?

Vrátim sa k otázkam z úvodu: koľko náboženstva je ešte zdravé? Náboženstvo viedlo pápeža k presvedčeniu, že (akokoľvek núdzovo, nevieryhodne, nedobrovoľne a dokonca nevedomky!) pokrstené dieťa treba odňať rodičom, len zato, že sú náhodou iného náboženstva. Náboženstvo zabránilo chlapcovým rodičom formálne konvertovať a tým dosiahnuť chlapcovo vrátenie do rodiny. Načo to všetko bolo dobré? Azda len na poznanie, že neradno zveriť deti opatrovateľkám, radšej sa o ne starajme sami? (iste aj) A čo názor, že krstení by mali byť len dospelí, na základe ich slobodného a informovaného rozhodnutia? Neznie to rozumne?

A reformuje cirkev svoje pravidlá, svoju doktrínu sama, alebo len pod tlakom okolitého sveta, ktorý medzitým dospel ďalej? Neviem sa ubrániť dojmu, že keby sa dalo, rada by získala niekdajšiu moc a vplyv. A členskú základňu. (Ak sobáši katolíka s nekatolíkom, trvá kňaz na tom, aby boli deti vychovávané v katolíckej viere. Každá ovečka sa ráta.)

Pius IX. si na svoje vyhlásenie za svätého asi ešte trochu počká. Takmer zabudnutý príbeh jedného uneseného chlapca musí zasa zapadnúť prachom, ktorí tak nevhodne rozvírili bezočiví kritici. Oceňujem ich úsilie.

.

Súvisiace články: http://tomasderer.blog.sme.sk/c/242211/Nabozenstvo-nespadlo-z-neba-cast-druha-Tabor-padlych-zien.html

Tomáš Dérer

Tomáš Dérer

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  151x

Nemám patent na pravdu, ani na múdrosť. Mnohému nerozumiem a iste sa v mnohom mýlim. Napriek tomu, zvyknem si utvárať vlastný názor sám. A občas to risknem a podelím sa oň. Dúfam, že tým nikomu nespôsobím ujmu :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu