reklama

Cigáni idú do neba. Ozaj?

Život našej etnickej menšiny a spolužitie s ňou sú aj na blogu častou témou. Ak je to problém - a podľa mnohých je - pre mňa je isté len to, že jednoduché riešenie neexistuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Teda, riešenia po vzore extrémistov (rázne, radikálne, zákonite kruté a voči niekomu nespravodlivé) osobne za riešenia nepovažujem. Riešenie je to, čo je dobré všetkých zúčastnených.

Podnetom k napísaniu tohto článku bol blog autorky P.Kentošovej: https://kentosova.blog.sme.sk/c/511462/prechodila-som-slovenske-romske-osady-zijem-a-neokradli-ma.html , a tiež blogy Jozefa Kmeťa.

Zhrniem pár všeobecne známych faktov. Je časť Rómov, ktorí sa snažia žiť na spôsob bielej väčšiny, radšej sa k menej prispôbivým príbuzným ani nepriznávajú (lebo rómsky princíp solidarity "ty máš, podeľ sa s nami" ich núti rozdávať to, čo sami prácne zarobili). Títo prispôsobení pracujú, snažia sa, a okrem pár uznávaných hudobníkov či spevákov to majú aj tak ťažšie, lebo majorita často drží odstup - aspoň kým sa dobre nespoznajú. Asi sa zhodneme, že ľudia začlenení do života väčšiny nepredstavujú spoločenský problém, a tí, čo majú vôľu začleniť sa (lenže niet možností, prostriedkov,...) si zaslúžia kus pomoci. Ale čo ostatní?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, čomu sa vraví cigánska mentalita, má aj svoje kúzlo, aj svoje problémové, často zúfalé stránky. Že ide o ľudí v priemere spontánnejších, emotívnejších, vášnivejších, je úžasné, ak ide o spev, tanec či hru na hudobný nástroj; ak by toto zmizlo, kus našej spoločnej kultúry by chýbal. Ak vám ale zmizne a chýba niečo iné, z dvora bicykle či hydina, z poľa zemiaky, a v noci k vám dolieha hlučná zábava od susedov, akustický zážitok z vydareného bašavelu možno neoceníte ("Ráno vstávam do roboty, a kvôli týmto bezohľadným asociálom sa nevyspím, teraz majú po podpore, tak sa pár dní zabávajú! Oni asi do roboty nemusia... A ktovie, či to víno a cigarety nenakúpili aj za tie káble, čo mi ktosi ukradol zo šopy?"). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mentalita kočovníkov sa vyvíjala po desaťtisíce rokov. Mala svoju logiku - putovať, kým sa nenájde miesto bohaté na zdroje,. Keď sa zdroje vyčerpajú, zbalíme vozy a ide sa ďalej. Kto by plánoval budúcnosť? Ostalo to aj v génoch, čo si budeme predstierať. Mal som zopár vzťahov s Rómkami, vzťahov rôznej dĺžky a kvality, vďaka nim ich svet a myslenie trochu poznám. Už som v osade i prespal, neraz.

Je škoda, že spev, tanec, (či krása rómskych žien a spontánnosť detí) nestačí. Ale taký je svet. Spoločnosť nie je dosť bohatá, aby uživila toľko muzikantov a spevákov/speváčok, a nie každý Róm je automaticky top muzikant či tanečnica (aj keď kľudne uznávam, že v tomto bežne predstihujú "bielych"). Ja viem, že každá (aj pracovná) disciplína obmedzuje slobodu. Aj pre mňa je robota nutné zlo, aby som prežil, a slobodu si cením. Ale viem, že si nepomôžem. A viem tiež, že ak by som sa napr. zabával príliš nahlas, obmedzujem slobodu iných (susedov), pôjdem im na nervy, a skôr či neskôr sa to prejaví nenávisťou a snahou po nejakej odplate či represii. No tak sa prispôsobím. 

Rómovia (nie všetci, ale značná časť) majú podľa mňa najväčší problém s tromi vecami:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1.) neplánujú do budúcna (takže peniaze, ak sú, sa často minú hneď, aj keby boli požičané; potom sú z toho večné dlhy a exekúcie), mnohí dospelí sú do konca života takí zadĺžení, že pre nich nemá zmysel legálne pracovať, lebo z výplaty by po zásahu exekútora veľa neostalo. Tak robia len načierno, alebo trebárs zbierajú železo.

2.) komunita očakáva, že ak niekto niečo má (jedlo, peniaze), podelí sa s ostatnými - potom to dopadne, že tí lenivší a menej snaživí parazitujú na tých, ktorí niečo majú a vedia zohnať (jedno, či z legálnej roboty, alebo nelegálneho kšeftu atd.). Solidarita je pekná vec, ale zdravý rozum káže stanoviť nejaké hranice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3.) málo si vážia vzdelanie , čo ich odsudzuje na nekvalifikované a mizerne platené práce (čo je mimochodom presný opak Židov, ktorí sú zákonite nadpriemerne často lekári, vedci, ekonomickí šamani a pod.). Ono, žijeme vo svete, kde (akotak) vedieť čítať, písať a vedieť si spočítať výplatu nestačí. Teda, stačí na kopanie kanálov či pomocné práce v stavebníctve, ale človek sa narobí a málo zarobí (to posledné je výmikou jedine pri "najstaršom remesle", no i tam je silná konkurencia).

V komunitách, kde sa v chaose zmien vytratili určité tradičné pravidlá, sa nabaľujú ďalšie problémy. Napríklad asi netreba vysvetľovať, že incestné vzťahy mávajú za následok zvýšené riziko telesných i duševných postihnutí u potomstva, trebárs i nižšie IQ (silne to závisí od konkrétnej komunity, poznám spoločenstvá, kde rodičia dozerajú na mladých, aby nevznikali vzťahy ani medzi bratrancom a sesternicou. Nie vždy sa to dá ustriehnuť, navyše v izolovanom spoločenstve je časom každý každému nejaký príbuzný, čo pre genetiku nie je dobre). Z hľadiska genetiky je vlastne najlepšie, ak vznikajú miešané partnerstvá (biely s Rómkou, a takisto biela s Rómom - čo od prípadu k prípadu dopadne rôzne, občas katastrofa, no poznám mnohé dlhodobo fungujúce vzťahy. Téma na iný blog.). To ale neznamená, že asimilácia je reálne riešenie, na to podobných vzťahov nie je dosť.

Základný problém je, ako sa zmeniť (seba, ostatných... ), lebo spoločnosť funguje podľa pravidiel, čo stanovila väčšina. Nevravím, že funguje super (biela väčšina má problémy aj sama so sebou, inak by u nás dnes nemohla vládnuť štátomafia, napríklad), ale stále by mohlo byť aj horšie.

Pre mňa je deliacou čiarou to, či niekto chce žiť prispôsobený (akokoľvek nedokonalým) pravidlám väčšiny, alebo z princípu nechce. Kto ozaj chce, má mať férovú šancu (v praxi ju dnes mnohí nemajú, týka sa hlavne osadných komunít; samotná rovnosť pred zákonom či povinná školská dochádzka rovnosť šancí negarantujú). Kto nechce, čo s ním? Vysťahovať akýchkoľvek problémových ľudí niet kam. Vyhradiť územie, kde si môžu (za vlastné!) žiť svoj tradičný či alternatívny spôsob života? (niečo ako indiánske rezervácie v USA?) Nuž, rozlišoval by som územie, kam sa odchádza dobrovoľne (a dobrovoľne ho možno kedykoľvek opustiť), a také, kde by žili vykázaní recidivisti, v nejakom kontrolnom režime a s istými obmedzeniami "voľného pohybu osôb, tovaru a služieb"). Čo by nám v EU aj tak neprešlo. Naopak, "dobrovoľné rezervácie" vznikajú na našom území aj bez štátnych zásahov a spontánne. Už dnes sú na Východe, ale aj na Gemeri či Horehroní celé regióny s takmer čisto rómskym obyvateľstvom. Obvykle tam, kde po páde socíku zanikli pracovné možnosti, väčšina "bielych" sa odsťahovala inde, ich miesto zabrali deti vetra. Hladové doliny plné sociálne odkázaných ľudí sú aj o tomto. Práve tu, v oblastiach, kde menšina tvorí väčšinu, sa odohráva nikým neinscenovaný sociálny experiment: ako dokážu dve národnosti či etniká žiť vedľa seba, a prežiť? (obvykle tak, že biele etnikum sa odsťahuje a starí vymrú). Problém akejkoľvek, tj. i dobrovoľnej "rezervácie" je, že jednak obsahuje len obmedzené zdroje (drevo v lesoch, atd.), takže by bolo nutné nejako dodať i pracovné príležitosti, jednak sa takouto izoláciou národnosti/etniká len odcudzujú, lebo koho nepoznáme a nestretávame, pred tým sa máme viac na pozore. 

Takže neostáva, než otrocká a namáhavá práca práca v teréne, práca aktivistov s domácimi, šírenie osvety, a je to beh na dlhú trať. A ešte si to žiada, aby akékoľvek peniaze (napr. z EU) nezmizli cestou vo vreckách nejakých "našich ľudí". Je iste záslužné, ak sa cirkev venuje misijnej činnosti, lenže to má dva háčiky: jednak hrozí využívanie lacnej pracovnej cily pri zvelaďovaní cirkevných majetkov, jednak cirkevná indoktrinácia - cirkvi ide najmä o to, vychovávať poslušných katolíkov, ale čo potrebuje spoločnosť, sú hlavne plnohodnotní občania (a oni sami to potrebujú tiež). Pri všetkej úcte, nepovažujem za ideálne riešenie pôsobenie ľudí ako Marian Kuffa. Či je to lepšie alebo horšie ako nič, je na dlhú debatu.

Takže nie, Cigáni nejdú do neba, zvlášť kým sa nenaučia, že z práv plynú aj povinnosti a zodpovednosť. Že vzdelávanie JE cestou k lepšiemu životu a zárobku. Že každý zdravý človek sa musí vedieť spoľahnúť hlavne sám na seba a nie stále čakať na pomoc od druhých. Nepôjde to ľahko ani rýchlo, je to nekončiaca drina, kde treba aj dopriať, ale byť aj tvrdý a neústupný ("vedúci, viem že mám odrobiť smenu do večera, teraz cez obed stretnem švagra, chcem mu vrátiť dlh, nemôžete mi už teraz dať dennú mzdu za celý deň?" No skúste a hádajte, či ho poobede ešte uvidíte v robote... ). Treba vedieť, ako na koho, zistiť, komu možno dôverovať, a pochopiť, že práca vyplácaná denne na ruku je motivujúcejšia, než mesiac čakať na výplatu. Pravidlá hry sa tvoria za pochodu.

 Ale ak sa nechceme jedného dňa navzájom pozabíjať, či všade stavať vysoké ploty/múry s ostatným drôtom, inak než robotou v teréne to nejde. Rýchle a jednoduché riešenia neexistujú, len ak v hlavách extrémistov. A to by som nechcel zažiť. 

Tomáš Dérer

Tomáš Dérer

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  151x

Nemám patent na pravdu, ani na múdrosť. Mnohému nerozumiem a iste sa v mnohom mýlim. Napriek tomu, zvyknem si utvárať vlastný názor sám. A občas to risknem a podelím sa oň. Dúfam, že tým nikomu nespôsobím ujmu :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu